Nezmysel č.1

Podnikateľ dostane pokutu, ak jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva

Všetci podnikatelia si od 18.06.2016 musia overovať, či zamestnanci ich dodávateľov nevykonávajú nelegálnu prácu. Prijatie práce či služby od dodávateľa, ktorý pri ich dodaní využíva nelegálnu prácu, totiž pre objednávateľa znamená porušenie zákona a pokutu od inšpektorátu práce - zákon totiž ani nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „dodanie práce“ a „dodanie služby“. Aby sa zamedzila nevedomosť objednávateľa o porušovaní zákazu nelegálneho zamestnávania, zákon dodávateľovi ukladá povinnosť poskytnúť objednávateľovi na požiadanie údaje o fyzickej osobe, ktorá vykonáva danú prácu alebo poskytuje objednanú službu. Overovanie všetkých skutočností, ktoré definujú nelegálnu prácu, je však prakticky nemožné.

Nezmysel č.2

Ak podnikateľ dáva zákazníkom na tovar sáčky, musí sa registrovať na ministerstve

Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť o odpadoch v znení neskorších predpisov. Podnikateľom, ktorí spadajú pod novú definíciu výrobcov obalov (aj keď reálne žiadne nevyrábajú) zákon ustanovuje veľké množstvo zbytočnej a nelogickej byrokracie. Ak napríklad podnikateľ dáva svojim zákazníkom na tovar sáčky je považovaný za tzv. výrobcu obalového výrobku. Aby sa podnikateľ v zmysle zákona o odpadoch stal výrobcom obalov, postačuje totiž napr. aby odplatne alebo zadarmo odovzdal obal konečnému zákazníkovi na bezprostredné zabalenie tovaru. Ako výrobca obalu musí následne uzatvoriť zmluvu s vybraným spracovateľom odpadu a platiť mu dohodnutý poplatok, zaregistrovať sa na Ministerstve životného prostredia SR v Registri výrobcov obalov a plniť si množstvo ďalších povinností. A aby toho nebolo málo, tak ak si podnikateľ objedná napr. hocijaký zabalený výrobok u dodávateľa, ktorý je síce výrobcom obalov, avšak nie je zapísaný v spomínanom registri, povinnosti výrobcu obalov (vrátane hrozby pokuty) automaticky prechádzajú na objednávateľa. Uvedeným povinnostiam sa môže podnikateľ vyhnúť iba ak preukáže, že obalový výrobok sa nestane súčasťou komunálneho odpadu.

Nezmysel č.3

Zmena sídla firmy za 33 € alebo za 500 € - v závislosti od úradu

Ak si podnikateľ zmení sídlo, musí túto skutočnosť oznámiť viacerým úradom. Zatiaľ čo v prípade Obchodného registra sa za zápis zmeny údajov (vrátane sídla) platí súdny poplatok vo výške 33 Eur, zaevidovanie takejto zmeny sídla na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade agentúry dočasného zamestnávania stojí právnickú osobu až 500 Eur. Zmena sídla v takomto prípade totiž vyžaduje tiež zmenu povolenia, ktoré bolo agentúre vydané. Poplatok je neprimeraný a vo vzťahu k iným poplatkom - ak si zmení sídlo agentúra podporného zamestnávania, za zmenu povolenia zaplatí právnická osoba desaťnásobne menej - 50 Eur.

Nezmysel č.4

Kontrolóri žiadajú od podnikateľov dokumenty, ktoré majú alebo si vedia vyžiadať od iného úradu

Keď je podnikateľský subjekt kontrolovaný pýtajú od neho dokumenty, ktoré už predložil organizácii, ktorá ho kontroluje alebo inej štátnej organizácii - zbytočná administratíva ktorou zaťažujú nezmyselne podnikateľa. Konkrétne príklady - Pri väčšine kontrol je potrebné predložiť výpis z OR, pri kontrole Sociálnou poisťovňou žiadajú kontrolóri výkazy, ktoré podnikateľ Sociálnej poisťovni mesačne elektronicky posiela a žiadajú výkazy, ktoré posiela mesačne elektronicky na daňový úrad a žiadajú výpisy z účtu podnikateľa namiesto toho, aby si skontrolovali úhrady na účte svojej inštitúcie, žiadajú zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré podnikateľ predkladá registrovému súdu a podobne.

Nezmysel č.5

Prihlasovanie do elektronických schránok s.r.o. iba s novými občianskymi preukazmi s čipom

Od roku 2017 musia obchodné spoločnosti povinne používať tzv. elektronické schránky. Zatiaľ čo v iných krajinách EÚ možno do takýchto schránok vstupovať z ktoréhokoľvek miesta na svete iba za pomoci prihlasovacieho mena a hesla, prístup do slovenských elektronických schránok vyžaduje vlastníctvo nového občianskeho preukazu s čipom, čítačku elektronických kariet a špeciálny softvér. To spôsobuje problém konateľom na služobných cestách alebo dovolenkách, ktorí sa bez týchto komponentov do elektronickej schránky s.r.o. neprihlásia a zmeškajú tak napr. dôležitú lehotu. Problém majú tiež spoločnosti so zahraničnými štatutármi, napr. mnohé dcérske spoločnosti nadnárodných korporácií. Do elektronickej schránky takejto s.r.o. sa totiž nedá prihlásiť, ak zahraničný konateľ nemá slovenský občiansky preukaz alebo pobytový preukaz s čipom, ktorý sa dá získať len pomerne komplikovane. Problém mohol byť aspoň čiastočne vyriešený za pomoci tzv. alternatívnych identifikátorov, ktoré zákon spomína, no v praxi neexistujú.

Nezmysel č.6

Tatarák je zakázaný, no pokrmy zo surových rýb sú legálne

Tatársky biftek je tradičná špecialita zo surového mäsa, ktorá je obľúbená nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín (Francúzsko, ČR, škandinávske krajiny, Rusko, Kanada, atď.). Na rozdiel od nich je však tatarák na Slovensku ilegálnou pochutinou. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2007 totiž zakazuje v reštauráciách podávať jedlá z tepelne nespracovaného mäsa. Napriek tejto vyhláške Úrad verejného zdravotníctva SR posledných 10 rokov tatarák nezakazoval, nerozdával pokuty a úplne jeho existenciu ignoroval - čo všetky reštaurácie na Slovensku presvedčilo, že je jeho predaj vlastne v poriadku. Odrazu to však ÚVZ prekážať začalo a pokutoval 6 bratislavských reštaurácií v jeden deň s tým, že má v pláne pokutovať každý podnik, ktorý bude mať tatarák v ponuke. Zaujímavým paradoxom je skutočnosť, že ponúkať v podnikoch surové ryby, napr. aj tatarák z lososa či tuniaka alebo obľúbená pochúťka sushi, nie je predmetom tohto zákazu. Pritom tepelne nespracované ryby sa kazia oveľa rýchlejšie ako mäso. Za porušenie vyhlášky hrozí pokuta od 150 Eur až do 20.000 Eur.

Nezmysel č.7

Fotografie či videá zhotovené dronom musia úradníci podnikateľom schvaľovať

Ak osoba používa dron na podnikateľské účely, vzťahuje sa na ňu od roku 2015 niekoľko regulačných povinností, napr. zaevidovanie dronu do registra lietadiel, získanie povolenia na výkon leteckých prác a preukazu odbornej spôsobilosti zložením skúšok, uzatvorenie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla, platné povolenie od Ministerstva obrany SR, ak je akékoľvek lietadlo využívané za účelom leteckej fotografie. Povolenie od Ministerstva obrany SR je potrebné, ak je akékoľvek lietadlo využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla). V prípade získania povolenia musí podnikateľ do jedného mesiaca od natočenia konkrétneho videa či vyhotovenia fotografií túto skutočnosť oznámiť úradu a predložiť tento materiál na posúdenie Ministerstvu obrany SR, ktoré určí stupeň utajenia snímkového materiálu. Do posúdenia snímkového materiálu sa s ním zaobchádza ako s utajovanou skutočnosťou. Úradníci tak majú mesiac, aby pozerali videá či fotografie, ktoré sú určené zvyčajne na reklamné účely a podnikateľom ich schvaľovali.

Nezmysel č.8

E-shopy nemôžu od zákazníkov vyžadovať súhlas s obchodnými podmienkami

Slovenská obchodná inšpekcia vo svojom rozhodnutí zo začiatku roka 2016 konštatovala, že formulácia v objednávkovom formulári typu: „Odoslaním objednávky vyjadruje kupujúci svoj súhlas s obchodnými podmienkami“ vnáša nerovnováhu do práv a povinností medzi prevádzkovateľom e-shopu a zákazníkom, nakoľko zákazník má síce možnosť oboznámiť sa s obchodnými podmienkami, avšak nemá možnosť ovplyvniť a dodatočne preukázať ich obsah. Zaškrtávacie políčko so súhlasom zákazníka je preto považované za neprimeranú podmienku, ktorá môže byť pokutovaná.“ V praxi to znamená, že zatiaľ čo banka alebo mobilný operátor môže v papierovej zmluve odkázať na svoje obchodné podmienky, ktoré sa stanú súčasťou vzťahu so zákazníkom, prevádzkovateľ e-shopu nie. Nejde tak o nezmysel v zákone, ale o nezmyselný výklad zákona SOI s negatívnym dopadom na prevádzkovateľov e-shopov, ktorých pod hrozbou pokuty nepriamo núti k úprave objednávkových formulárov a obchodných podmienok.

Nezmysel č.9

Konkurenti musia podnikateľovi v advokácii schváliť názov firmy

Novela zákona o advokácii a následné uznesenie Slovenskej advokátskej komory zakazuje niektoré názvy firiem, ktoré sú v súlade so svetovými trendami a zároveň dáva predsedníctvu SAK kompetenciu schvaľovať názvy nových advokátskych kancelárií. Z členov predsedníctva sa tak razom stali experti na naming, ktorí budú určovať svojim budúcim konkurentom, či ich meno nie je príliš nápadité a či je dôstojné.

Nezmysel č.10

Nereálny termín na oznámenie skončenia uplatňovania "kešovej DPH"

Ak musí platiteľ DPH ukončiť režim uplatňovania DPH na základe prijatia platby zo zákonných dôvodov, má povinnosť oznámiť to daňovému úradu do 5 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (kal. mesiaca alebo kal. štvrťroka), v ktorom daná skutočnosť nastala, napriek tomu, že vystaviť faktúry za dané obdobie môže zo zákona do 15 dní. Uvedený problém je ešte vypuklejší v prípade vedenia účtovníctva externe dodávateľskou formou. Povinnosť je preto v mnohých prípadoch nereálne splniť v zákonnej lehote.