Pomerne často nastáva situácia, že zamestnávateľ chce dať svoje odpady vhodné na využitie v domácnosti svojim zamestnancom. Môže ísť napríklad o drevené palety na kúrenie, či plastové sudy, alebo odpady z textílií. V takomto prípade je však zamestnávateľ povinný vybaviť si súhlas u orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na odovzdávanie takýchto odpadov, ktorým je obec. Žiadosť sa podáva spolu s pár dokumentmi a 11 € kolkom na Okresný úrad.
Každý podnikateľský priestor (aj kancelárske priestory) musí byť uvedený do prevádzky regionálnym úradom verejného zdravotníctva – ľudovo známy ako "hygiena", kam sa zasiela návrh na uvedenie do prevádzky. K návrhu je potrebné zaplatiť 50 € kolok. Ak by mal prihlásených viacero firiem na jednu kanceláriu, musí za každú firmu zaslať samostatný návrh.
Zákonník práce zakazuje uzatváranie dohôd (DPP, DPČ a DoBPŠ) na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Na jednej strane to znamená, že zamestnávateľ nesmie tieto dohody legálne využívať, ak má byť hlavnou pracovnou náplňou (predmetom dohody) autorsky chránená činnosť ako programovanie, grafické práce, práce s textom a iné, na druhej strane toto opatrenie nemá žiadne logické opodstatnenie a prakticky ani nemôže zabrániť tomu, aby zamestnávateľ s výsledkami práce dohodára voľne nakladal - i keď by bola dohoda neplatná, na autorské dielo by sa nazeralo ako na dielo na objednávku na základe ústnej zmluvy o dielo alebo ako na zamestnanecké dielo na základe fakticky založeného pracovného pomeru. Opatrenie pochádza ešte z čias Československa, pričom v ČR bolo už dávno zrušené.
Počas exekúcie sú tretie osoby, t. j. aj zamestnávatelia, povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť a to bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Súčinnosť s exekútorom je pre zamestnávateľa administratívne náročná a nákladná záležitosť, a preto došlo k novelizácii, podľa ktorej od 1.4. 2017 nemôže exekútor požadovať "súčinnosť nad mieru". Tá však nie je nikde definovaná a exekútori aj naďalej pod hrozbou pokút požadujú od zamestnávateľov množstvo podkladov a de facto presúvajú svoju prácu, za ktorú inkasujú platby na iné subjekty.
Podnikatelia (konatelia firmy) musia mať preukaz s elektronickým čipom. V prípade výmeny občianskeho preukazu (z dôvodu straty OP, krádeže OP, zmena adresy, ...) dostane občan dočasný papier dokým mu nebude vystavený nový OP. Dočasný OP postačuje na preukázanie totožnosti ale nedá sa s ním prihlásiť do elektronickej schránky. Podnikateľ sa teda počas tejto doby nedostane do svojej schránky, no lehoty mu aj tak plynú.
Formuláre pre elektronické ohlasovanie živností a zápisy údajov do obchodného registra sú pre bežného užívateľa ťažkopádne a v mnohých ohľadoch nezmyselné. Živnosti napríklad nie je možné ohlásiť inak, než za pomoci internetového prehliadača Internet Explorer, pričom samotné formuláre obsahujú množstvo nezmyselných položiek (napríklad kolonku pre uvedenie počtu listov, z ktorých scrollovací elektronický formulár pozostáva) alebo príloh, ktoré sú pre bežného užívateľa mätúce.
Novela tzv. jasličkového zákona účinná od 1.1.2017 priniesla významnú reguláciu detských jaslí ako aj výkonu práce opatrovateľa detí do troch rokov. Zaviedla sa podmienka vysokoškolského vzdelania 2. stupňa pre osobu, ktorá si chce založiť jasle či pre jej zodpovedného vedúceho. Majitelia jaslí po novom musia zabezpečiť tiež debarierizáciu a ďalšie personálne či priestorové požiadavky na počet detí, opatrovatelia musia absolvovať akreditovaný kurz, a oba subjekty sú povinné sa zapísať do osobitného registra, a to pod hrozbou pokuty až do výšky 35 000 Eur! V neposlednom rade im pribudla povinnosť vypracúvať výročnú správu.
Od 1.1.2007 platí absurdná regulácia, že pri predaji jedla nemôže predajca za obal na jedlo účtovať žiaden poplatok. A to ani za škatuľu na zákusky či za PET fľašu na víno. To znamená, že obal na jedlo musí predajca zákazníkovi poskytnúť zadarmo, resp. v cene jedla. V prípade donáškovej služby alebo rozvozu musí predávajúci poskytnúť zákazníkovi obal na jedlo bezplatne vždy. Ak si chce zákazník vziať jedlo z gastroprevádzky so sebou, predajca zaň môže účtovať poplatok v prípade, ak bol o cene obalu zákazník vhodnou formou vopred informovaný. Ak je cena za jedlo účtovaná na základe hmotnosti, nemôže predajca do celkovej účtovanej hmotnosti zarátať hmotnosť obalu. Dodržiavanie tejto povinnosti kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia a obvyklá pokuta za účtovanie obalu je okolo 250 – 300 eur.
Ak firma zmení svoje sídlo, tak je potrebné na dopravný inšpektorát priniesť kvôli zmene údajov naraz veľký aj malý technický preukaz. Bez dokladov nemožno firemné autá používať, čo vytvára nemalý problém a spôsobuje značné náklady najmä u firiem s veľkým autoparkom (lízingová spoločnosť, dopravná spoločnosť...)
Problematika sa týka zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na Slovensko, a aj zamestnávateľov, ktorí prijímajú zamestnancov z krajín EÚ – t. j. prípad, kedy slovenský zamestnávateľ prijíma vyslaného zamestnanca z inej krajiny EÚ. V tomto prípade je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu dokument A1, súčasne oznámiť Národnému inšpektorátu práce vyslanie zamestnanca na Slovensko. Na základe tejto skutočnosti majú informácie o vyslanom zamestnancovi na územie SR dva slovenské orgány verejnej správy. Tieto informačné povinnosti zvyšujú administratívnu záťaž a súčasne nejednoznačnosť skutočných údajov o vyslaných zamestnancoch.
Byrokratický nezmysel roka bol v roku 2015 ocenený ako národný víťaz súťaže European enterprise promotion awards v kategórii “Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia”.