Nezmysel č.1

Zbytočné podpisy na dokladoch bránia digitalizácii

Podľa aktuálnej definície zákona o účtovníctve je na každom účtovnom doklade potrebné uvádzať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad, aj osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a tiež označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje. Toto má za následok, že mnohé malé firmy neprechádzajú na elektronické účtovníctvo a elektronické uchovávanie účtovných dokladov, keďže nevedia toto zabezpečiť inak, než vytlačením dokladu, nalepením tzv. predkontačného lístka a ručným podpísaním.

Nezmysel č.2

Romány povinne do parlamentnej či vedeckej knižnice

Všetci slovenskí vydavatelia majú povinnosť zasielať na vlastné náklady tzv. "povinné výtlačky" vydaných kníh do zákonom stanovených knižníc, inak im hrozí pokuta viac ako 3000 €. Dôvodom je uchovanie národného kultúrneho dedičstva. Konzervačnú funkciu plnia napríklad aj Štátna vedecká knižnica, Parlamentná knižnica NR SR či knižnica Centra vedecko-technických informácií, kam musia vydavatelia povinne zasielať aj publikácie, ktoré s ich zameraním nemajú nič spoločné. V Parlamentnej knižnici tak napríklad podľa zákona majú ročne končiť stovky románov pre ženy či knihy pre deti.

Nezmysel č.3

Povinnosť zamestnávateľov oznamovať voľné pracovné miesta

Zbytočná byrokratická záťaž pre všetky skupiny podnikateľov, dokonca pod hrozbou sankcií. Podnikateľ by sa mal iniciatívne snažiť, aby našiel vhodnú formu, akou má propagovať voľné pracovné miesto, keďže len tak si zabezpečí dostatok vhodných kandidátov. Štát by mu nemal prikazovať, aby použil určitú platformu. Ide o podobne absurdnú situáciu, ako keby štát prikazoval podnikateľom, akou formou majú propagovať svoje produkty.

Nezmysel č.4

Zodpovednosť zamestnávateľa za duplicitné využitie príspevku na rekreáciu

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viac pracovných pomerov (napr. jeden plný úväzok + druhý polovičný alebo iné kombinácie) a využije rekreačné poukazy u oboch, tak za porušenia zákona zodpovedá zamestnávateľ, aj keď nemal nijakú možnosť si danú skutočnosť overiť.

Nezmysel č.5

Premlčaný dlh voči Sociálnej poisťovni zostáva navždy dlhom

Sociálna poisťovňa niekedy vyrubuje poistné a penále aj za obdobia, ktoré presahujú premlčaciu dobu. V prípade, ak si dlžník úspešne uplatní námietku premlčania, Sociálna poisťovňa námietku právoplatne uzná a konanie o predpísaní poistného (príp. penále) zastaví. Napriek tomu je dlžník naďalej evidovaný v zozname dlžníkov a Sociálna poisťovňa odmieta premlčaný dlh odpísať a dochádza k absurdnej situácii. Zároveň Sociálna poisťovňa uplatňuje dvojaký meter na úroky z omeškania. Ak pri kontrole Sociálna poisťovňa zistí nedoplatky na poistnom, tak vyrubuje úroky z omeškania až do dátumu ich úhrady. Na druhej strane, ak má zamestnávateľ preplatky, ktoré v rámci tejto kontroly Sociálna poisťovňa oznámi, tieto neúročia. Daňové úrady uplatňujú v podobných prípadoch férovejší prístup.

Nezmysel č.6

Podľa Zákonníka práce sa 16,5 rovná 16

Od zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí vo viaczmennej prevádzke, sa očakáva zázrak. Má spočívať v tom, že do 16-hodinového časového úseku vtesnajú 16,5 hodiny. Problém sa týka stanovenia začiatku a konca zmien pri dvojzmennej prevádzke. Podľa paragrafu 85 Zákonníka práce má pracovný čas v dvojzmennej prevádzke „najviac 38 a trištvrte hodiny týždenne“. V paragrafe 90 sa však uvádza, že „ranná zmena sa nesmie v zásade začínať pred šiestou hodinou, odpoludňajšia zmena sa nesmie v zásade končiť po 22. hodine“. Ak je týždenný pracovný čas 38 a trištvrte hodiny, potom prvá zmena trvá sedem a trištvrte hodiny za deň plus 30 minút prestávka. Spolu to je 8 hodín a 15 minút. Teda dve zmeny trvajú spolu 16 hodín a 30 minút. A tu vzniká rozpor, pretože nie je možné vtesnať 16 hodín a 30 minút do rozmedzia medzi šiestou hodinou ráno a dvadsiatou druhou hodinou večer.

Nezmysel č.7

Predkladanie zbytočných potvrdení aj po prijatí zákona proti byrokracii

Aj po zavedení tzv. zákona proti byrokracii na Slovensku stále existujú zákony, ktoré od podnikateľov vyžadujú množstvo zbytočných potvrdení. Príkladom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý od podnikateľov žiadajúcich o dotáciu vyžaduje, aby ministerstvu predložili (okrem iného) potvrdenie daňového úradu a Sociálnej poisťovne o nedoplatkoch, potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze či potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ sa nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

Nezmysel č.8

Dvojaký meter RTVS pri koncesionárskych poplatkoch zamestnávateľov

Pri zvýšení počtu zamestnancov RTVS na základe dát zo Sociálnej poisťovne automaticky zvyšuje podnikateľovi platbu za koncesionárske poplatky. V prípade, ak sa počet zamestnancov znižuje, už RTVS nepostupuje automaticky a čaká na impulz od zamestnávateľa, automaticky platbu nezníži.

Nezmysel č.9

Ak reštaurácia použije na prípravu jedla mäso od dodávateľov z rôznych krajín, nevie dodržať zákon

Niektoré reštaurácie objednávajú mäso od obchodníkov, ktorí im garantujú dodanie v čase, mieste a kvalite a neriešia pôvod. Ak príde mäso je od rôznych výrobcov (niekedy aj rôznych krajín) a reštaurácia z neho v daný deň varí pokrmy. Použije teda mix mäsa a nevie uviesť pôvod.

Nezmysel č.10

Podnikateľ musí umožniť vodiacemu psovi vstup do prevádzky, aj keď nie je vycvičený

Vodiaci pes má výnimku na vstup do prevádzok (napr. mäsiarstiev) či dopravných prostriedkov (napr. lietadiel), no žiaden zákon nepredpisuje skontrolovať jeho dostatočný výcvik a spôsobilosť. Na preukázanie stačí potvrdenie od hociktorého cvičiteľa, ktorý má voľnú živnosť, že pes je dobre vycvičený. Navyše na takto "vycvičeného" psa možno získať dotáciu 7303 €.